Dnes si vyberajú dividendy. Nemajú skládky, ale takmer 60 % odpadu recyklujú a zvyšok zhodnocujú v 11 Zariadeniach pre Energetické Využitie Odpadu (ZEVO), logicky rozmiestnených po celej krajine. Keby v 80-tych rokoch nezačali budovať sofistikovanú infraštruktúru odpadového hospodárstva, dnes by boli v rovnakej situácii ako my. Prešľapovali by na mieste, pretože skládky sú u nás zatiaľ nenahraditeľné. Ale iba do chvíle kým aj my nebudeme v odpadoch fungovať ako normálna európska krajina s vybudovanou infraštruktúrou, ktorej súčasťou sú aj ZEVO. Prečo vlastne tento blog píšem? Reagujem na ODBORNÉ VYJADRENIE vo veci analýzy potenciálu energetického využitia odpadov v Slovenskej republike, ktoré pripravil ÚSTAV SÚDNEHO INŽINIERSTVA ŽILINSKEJ UNIVERZITY V ŽILINE pre Ministerstvo životného prostredia SR. Odborné kapacity Ing. Jiří Jelínek doc. Ing. Ján Podhorský, PhD. Ing. Július Jankovský, PhD., pod vedením riaditeľa ústavu prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., na záver odborného vyjadrenia napísali:
„Vo väčšine európskych krajín je skládkovanie zakázané alebo obmedzené na minimum. Konfederácia európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorá zastrešuje ZEVO, spolu s výskumným inštitútom Prognos odhadla, že do roku 2035 budú v EÚ potrebné kapacity na spracovanie až 142 miliónov ton odpadu. Keďže súčasná kapacita dosahuje takmer 100 miliónov ton ročne, o 16 rokov by mohol byť problém so spracovaním až 40 miliónov ton odpadu.
Tento problém pravdepodobne súvisí s tvrdením z minulosti, že kapacít ZEVO je nadbytok, ale to sa týka predovšetkým iba komunálneho odpadu. Zatiaľ vo všetkých predchádzajúcich analýzach a štúdiách nebol zahrnutý vstup komerčného a priemyselného odpadu, ani odpad z triediacich a recyklačných zariadení.
Dnes reálne dochádza k tomu, že kapacity existujúcich európskych zariadení na energetické využitie odpadu sú už naplnené. Pokiaľ ide o pokrytie prevádzkami ZEVO podľa regiónov, vidno zreteľný rozdiel medzi východnou a západnou Európou. Zatiaľ čo staré členské štáty EÚ v minulosti využili finančnú podporu Európskej komisie pri budovaní týchto zariadení, z krajín V4 to stihlo spraviť iba Poľsko.
Z hľadiska kapacít na energetické využitie odpadu je na tom naša krajina ešte horšie ako zvyšok EÚ. V roku 1978 tu síce vznikla prvá prevádzka ZEVO v bývalom Československu a v roku 1990 ďalšia, ale odvtedy už nijaká nová nepribudla. Tu je dôležité upozorniť na to, že názor (obecne na Slovensku rozšírený), že ďalší odpad už vznikať nebude, je mylný. S narastajúcim podielom recyklácie bude tiež narastať množstvo odpadov z tejto činnosti.
V ostatných štátoch sa pripravuje výstavba nových zariadení ZEVO s končiacou podporou EÚ. Investovať do prevádzok ZEVO sa oplatí. V krajinách ako Švédsko, Fínsko či Rakúsko existujú desiatky týchto zariadení a práve vďaka kombinácii recyklovania a energetického využitia odpadu sa tam podarilo zredukovať škodlivé skládkovanie takmer na nulu. Na porovnanie: Slovensko stále skládkuje asi 60 percent odpadu. Je zrejmé že platí zákonitosť, že v každom štáte, kde sa venovali výstavbe ZEVO, počet skládok poklesol.“